Infozákon otvára dvere k informáciám už takmer desať rokov

\"Pomáha nám získavať informácie, na základe ktorých kontrolujeme politikov i úrady a môžeme sa aktívne podieľať na správe vecí verejných, \" uviedol hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.

Vysvetlil, že fyzické alebo právnické osoby na jeho základe môžu požiadať o sprístupnenie informácií od štátnych orgánov, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu danej rozhodovacej činnosti.

Úrad by mal na žiadosť o informácie, ktorú možno podať písomne, ústne, elektronickou poštou či faxom, odpovedať do ôsmich pracovných dní. Zo žiadosti však musí byť zrejmé, komu je určená, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. \"Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti, povinná osoba vyzve žiadateľa, aby ju v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, doplnil, \" spresnil Kaliňák. V prípade závažných dôvodov si môže adresát žiadosti lehotu na jej vybavenie predĺžiť o ďalších osem dní.

Nie všetky informácie však možno ľudom poskytnúť, výnimkou sú napríklad utajované skutočnosti či bankové a daňové tajomstvá. Povinné osoby musia na požiadanie sprístupniť informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. \"Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia, \" priblížil Kaliňák.